Vyhlásenie zamestnancov Pamiatkového úradu Slovenskej republiky k znižovaniu počtu pracovných miest a ďalším avizovaným plánovaným krokom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
Pamiatkový úrad – Vyhlásenie zamestnancov ONLINE
-
Pamiatkový zákon, ktorý platí už 22 rokov (s viacerými novelizáciami), nadviazal na pomaly sa upevňujúce povedomie o kultúrnych pamiatkach a národnom dedičstve, ktoré sa buduje v tejto krajine po veľmi malých krokoch už 80 rokov. V roku 2002 sa pamiatkari pretransformovali na Pamiatkový úrad SR a za týchto okolností sa mohla účinnejšie rozvinúť inštitucionalizovaná pamiatková ochrana s reálnejším dosahom na osud pamiatok, ktoré boli v časových horizontoch – najmä povojnového obdobia – predmetom barbarského ničenia, po roku 1989 zase predmetom špekulácií v neprehľadnej privatizácii štátneho a obecného majetku.
-
Pamiatkový úrad SR ako správny orgán a odborné centrum pamiatkovej ochrany definoval ochranu kultúrnych pamiatok za 22 rokov v aktívnom zmysle a jeho jednotlivé zložky – centrum pamiatkového úradu a krajské pamiatkové úrady – spolupracovali, aby ochránili kultúrne dedičstvo štátu, ktoré patrí nielen všetkým občanom Slovenskej republiky, ale je zároveň súčasťou svetového kultúrneho dedičstva, za ktoré zodpovedáme ako spoločnosť.
-
Nedeliteľnou súčasťou Pamiatkového úradu sú špecializované odborné pracoviská, pretože okrem náročnej práce na ochrane pamiatok je nevyhnutne potrebná odborná informačná báza, z ktorej vychádza systematizované poznanie o našich kultúrnych hodnotách.
-
Za ostatných 22 rokov neveľký počet zamestnancov pamiatkového úradu každoročne predkladal odpočet svojej práce, a priamo v teréne chránil s osobným nasadením naše kultúrne dedičstvo – pamiatkový fond Slovenskej republiky (prevažne vyhlásený už v 60. a 70. rokoch 20. storočia) – okolo 10 000 nehnuteľných pamiatok, viac ako 15 000 hnuteľných pamiatok (pričom jednotlivých pamiatkových objektov je oveľa viac). Za tento čas ochraňoval 28 pamiatkových rezervácií, 82 pamiatkových zón a stovky archeologických nálezísk. Pamiatkový úrad bezodplatne odborne pomáhal vlastníkom kultúrnych pamiatok, samosprávam, cirkvám všetkých vierovyznaní, poskytoval odborný servis, aký nevyhnutne potrebujú a svojou činnosťou podnietil aj budovanie základne s historickou tradíciou úzko súvisiacich profesií špecialistov: architektov, inžinierov, projektantov. Aktívne podporoval návrat remeselníkov (štukatérov, tesárov, stolárov), dával impulzy k vzniku dosiaľ (na Slovensku) takmer neexistujúcich profesií, špecializovaných pamiatkových výskumníkov, a tiež reštaurátorov.
-
Poddimenzovaný počet pamiatkarov vykonávalo okrem tejto činnosti ďalšie špecializované činnosti – publikačnú, edukačnú, propagačnú, či informačnú. S osobným nasadením a vierou v spoločenskú dôležitosť svojej práce budovali povedomie o pamiatkových hodnotách nášho pamiatkového fondu, ktorý bol dlhé desaťročia na samom okraji záujmu.
-
Prirodzenou snahou štátu, ktorý je povinný chrániť kultúrne hodnoty tak, ako to je zakotvené v základnom zákone štátu – v Ústave SR – má byť silnou motiváciou podporovať odborníkov, špecialistov – pamiatkarov a nadväzujúce profesie, nie redukovať už i tak poddimenzovaný počet zamestnancov. Štát by mal mať snahu chrániť architektonické, stavebné a hnuteľné kultúrne pamiatky a ich spektrum dopĺňať a nie redukovať. Často len fakt, že ide o kultúrnu pamiatku, je jedinou zábranou pred definitívnym zničením a zánikom, jedinou zábranou pred komerčne formulovanými záujmami jednotlivcov alebo skupín. Z personálneho hľadiska je Slovenská republika v ochrane pamiatkového fondu v obrovskom nepomere a zaostávaní za susednou Českou republikou, rovnako ako aj v kultúrnom povedomí o národnej identite, ktorú pamiatky vytvárajú a definujú (pre porovnanie: Národní památkový ústav ČR eviduje skoro cca 80 000 hnuteľných a nehnuteľných kultúrnych pamiatok, 600 pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón).
-
Dobrá pamiatková ochrana kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, ako aj kultúrnej krajiny, prináša dlhodobé benefity v podobe trvalo udržateľného rozvoja obcí, miest, vidieka, rozvoja turizmu a kultúrneho priemyslu. Kultúrne dedičstvo nie sú len vybrané počty hradov či výberových pamiatok, ale je to životný priestor, ktorý formuje prirodzené kultúrne prostredie a sebavedomie jej obyvateľov, pretože sme krajinou s bohatou históriou. Chceme v súlade s hospodárskymi záujmami tohto štátu zachovať tieto hmatateľné doklady kultúrnej pamäte národa aj pre ďalšie generácie v ich bohatosti, rôznorodosti a pôvodnosti. Pamiatky nemajú svojich advokátov, nevedia sa brániť samé pred barbarským ničením, z nich môže pri ľahostajnom alebo výlučnom (výberovom) prístupe už len ubúdať.
-
Naša pamiatková prax ukázala za 22 rokov existencie pamiatkového úradu posun v nazeraní na pamiatky, a síce, že väčšinová spoločenská atmosféra je už dnes naklonená inštitucionalizovanej ochrane pamiatok, a je kritická voči jej nedostatočnému vykonávaniu, (ktoré nie je možné zodpovedne zabezpečiť pri redukovanom počte pracovníkov). Výsledky práce zatiaľ neveľkej skupiny pracovníkov – odborníkov sú však už v našich mestách a vidieku, či v krajine viditeľné a pomenovateľné.
Žiadame na základe vyššie uvedeného o možnosť kontinuálneho rozvoja osvedčenej štruktúry Pamiatkového úradu SR, sme proti redukcii počtu jej zamestnancov v centre, i v krajských pamiatkových úradoch, sme proti deštrukcii štruktúry Pamiatkového úradu SR. Chceme pokračovať v systematickej práci na ochrane pamiatkového fondu, ktorý patrí občanom tohto štátu, ale to sa nedá bez personálneho, materiálneho posilnenia či potrebného finančného zabezpečenia zamestnancov. Žiadame zachovanie pamiatkového fondu a jeho garanta: pamiatkového úradu. Chceme v tejto práci pokračovať slobodne a dôstojne, s podporou štátu, ktorý svoj záujem chrániť kultúrne dedičstvo opakovane a dlhodobo deklaruje v rámci medzinárodných konvencií a dohôd.
Zamestnanci Pamiatkového úradu Slovenskej republiky
Facebook