Paestum už po 23!!!
23. ročník Medzinárodného veľtrhu venovanému archeologickému turizmu
(XXIII. Borsa mediterranea del turismo archeologico – Paestum)
25.-28. november 2021
Prímorské mestečko Paestum v talianskom regióne Kampánia, sa už od roku 1998 stáva hostiteľom Medzinárodného veľtrhu so zameraním na turizmus v archeológii (Borsa mediterranea del turismo archeologico – Paestum). Podporovateľom veľtrhu je tradične región Campania, provincia Salerno, mesto Paestum, ako aj Ministerstvo kultúry, Ministerstvo turizmu Talianskej republiky, Národná agentúra pre cestovný ruch (Italia – Agenzia nazionale Turismo), spoločne s organizáciou UNESCO, ICCROM, ICOM a ďalšími dôležitými aktérmi v oblasti kultúry, archeológie a turizmu. Od roku 2021 si veľtrh našiel nové sídlo, organizátori ho umiestnili do bývalej fabriky na spracovanie tabaku (ex Tabacchificcio) v Borgo Cafasso – Paestum. Nová „location“ archeologického veľtrhu sa nachádza len 1 km od archeologického parku s antickými chrámami, vychýrenými vďaka ich perfektnému zachovaniu. Pôvodne grécka kolónia Posseidonia, neskôr Paistos, dnes Paestum, s excelentne zachovanými tromi dórskymi chrámami pochádzajúcimi zo 6. a 5 stor. pred Kr., sa ocitla na zozname pamiatok Unesco od roku 1998. Archeologický veľtrh založený Ugom Picarellim vznikol práve v tom istom roku, so zámerom propagovať Paestum a Amalfitánske pobrežie.
Cieľom organizátorov je vytvoriť platformu zameranú na propagovanie cestovného ruchu, ktorý sa upriamuje na archeologické dedičstvo. I napriek názvu „Mediterranea“, teda stredomorská, sa veľtrh neobmedzuje len na prezentáciu Talianska a iných stredomorských destinácií. Dáva široký priestor na participáciu všetkým krajinám sveta. Organizátori sa rozhodli ponúknuť výstavné stánky jednotlivým veľvyslanectvám štátov, ktoré majú svoje zastúpenie v Taliansku. I napriek tomu, že veľvyslanectvá dostávajú výstavný priestor v podobe výstavného stánku „grátis“, len niektoré krajiny využívajú túto jedinečnú príležitosť prezentácie. Návštevníci ocenili možnosť osobnej účasti na veľtrhu, ako aj obrovskú chuť znova vycestovať za poznávaním kultúrneho dedičstva. Múzeá a organizácie naopak prezentovali to, ako sa vysporiadali s osobitosťami pandemickéj doby a ako ju dokázali využiť na reorganizáciu, či revitalizáciu archeologických parkov, múzeí, depozitov, virtuálnej prezentácie a dokumentácie. Odovzdané boli aj viaceré ocenenia, cenu archeológa Khaleda Al-Asaada“ za objav roka 2020 získal nález asýrskych reliéfov z irackého Kurdistan z lokality Faida. Objavom roka 2021 bol nález stoviek sarkofágov nájdených v egyptskej Saqqare.
Po prvom roku prezentácie a účasti SR v 2011 (Ivana Kvetánová), nadviazala na túto tradíciu od roku 2016 Margaréta Musilová. Slovensko ich napriek pandemickej situácií zareagovalo i tento rok a prezentovalo Slovensko v mene Veľvyslanectva SR, Archeologického ústavu SAV, Slovenskej archeologickej spoločnosti, Mesta Bratislavy. Tento rok zastupovala Slovensko Ivana Kvetánová, s organizačnou podporou Slovenskej archeologickej spoločnosti, Archeologického ústavu SAV. Materiály a podklady pripravili kolegovia Danica Staššíková-Štukovská v spolupráci s Samuelom Brussom, Elenou Dercovou, Hanou Chorvátovou, Lukášom Krokkerom, Jánom Kudlíkom, Jurajom Malecom, Tomášom Michalíkom, Danielou Nipčovou, Miroslavom Sovom, Jánom Štubňom, Runou Tkáčikovou. Za propagačné materiály ku Bratislave ďakujeme Bratislava Tourist Board, Slovenskej archeologickej spoločnosti, Mestskému ústavu ochrany pamiatok Bratislavy (MÚOP), Living Danube Limes Project.
Návštevníkom sme pripravili informácie tak ku hlavnému mesta Bratislava – v podobe depliantov, mapy mesta Bratislavy, histórie mesta a jeho pamiatok, hradu Devín, ako aj vo forme posterov, ktoré upozorňovali najmä na keltskú a rímsku históriu mesta (nálezy na Bratislavskom hrade, keltská mincovňa etc.), reprezentované bolo aj obdobie stredoveku a novoveku v podobe Rybárskej brány, či Kaplnky Sv. Jakuba. Na tieto pamiatky sme upriamili pozornosť z pohľadu projektu Arch, ktorý monitoruje stav pamiatok vzhľadom na klimatické a iné zmeny, pôsobiace na zachovanosť a udržateľnosť kultúrneho dedičstva. Neopomenuli sme ani na iné historické miesta prezentované novšie historicky a vlastivedne komplexne spolu s archeológiou a pripravili sme sériu posterov.
Cieľom bolo okrem Bratislavy upriamiť pozornosť aj na iné zaujímavé a pre zahraničných turistov menej známe lokality ako Tripolitana – Prešov, to Hanušovce nad Topľou, Stropkov, hrad Šariš. Zo stredného Slovenska Ľubietová. Najväčšiemu záujmu návštevníkov sa okrem Bratislavy tešili lokality z Považia Trenčín, Skalka, Beckov, Nové Mesto nad Váhom. Návštevníkov zaujímali slovenské hrady, upútal Trenčín, a to najmä jeho spojitosti s rímskou posádkou a nápisom na Trenčianskej skale. Prostredníctvom propagačných materiálov sme prezentovali aj jedno z najstarších vyobrazení mesta Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii. Propagačné materiály boli k dispozícii v talianskom a anglickom jazyku. Preklad materiálov do taliančiny zabezpečovala Alexandra Lenzi Kučmová.
V rámci prezentácii ostatných účastníkov sme nadviazali kontakty s Associazione nazionale archeologi, Gruppi archeologici d´Italia, Carabinieri Comando CC Tutela Patrimonio Culturale, s ktorými sme dohodli spoluprácu na báze prednášok k ochrane kultúrneho dedičstva. Z tém, ktoré boli prezentované na sprievodných akciách dominovali Kultúra v post pandemickom období a podvodná, či podmorská archeológia so zreteľom na spôsob prezentácie a návštevnosti pamiatok nachádzajúcich sa pod hladinou mora. Počas pripravených workshopov v rámci experimentálnej archeológie (Archeo Experience) si mohli (hoci v obmedzenej miere kvôli dažďu) pozrieť výrobu historickej obuvi, keramiky, rímske šperkárstvo, ale aj vojenskú taktiku Etruskov atď. Zrejme dôsledkom pandémie J sa objavila na tohtoročnom ročníku ďalšia veľmi žiadaná téma –„ stredomorská diéta“ a jej prepojenie s tradíciou Rímskej ríše. Puls fabata podľa receptu z 1. stor. po Kr., či sušienky Sv. Františka podľa receptu františkánskych mníchov od Archeo Food, sú výbornou ukážkou toho, ako môžu aj niektoré historické recepty obohatiť náš jedálniček. Lásku ku histórii a archeológii si teda môžeme vypestovať aj cez „žalúdok“ a do jej poznávania tak zapojiť všetky zmysly.
Autor: Ivana Kvetánová
Postre
Facebook